Na záver by sme Vám radi poďakovali za Váš čas a prispenie k tomuto výskumu. V prípade akýchkoľvek otázok alebo spätnej väzby nás prosím kontaktujte na emailovej adrese Este endereço de email está protegido contra piratas. Necessita ativar o JavaScript para o visualizar..

Nakoľko ste nesúhlasili so zhromaždením a spracovaním Vašich dát, nie je možné, aby ste boli respondentmi dotazníku VOCIARE.

Ďakujeme za Váš čas.

ČLÁNOK 3 – PRÁVO ROZUMIEŤ A BYŤ POCHOPENÝ

1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom pomôcť obetiam rozumieť a byť pochopený od prvého kontaktu a pri akomkoľvek ďalšom potrebnom kontakte s príslušným orgánom v rámci trestného konania, a to aj vtedy, keď uvedený orgán poskytuje informácie. Ústna i písomná komunikácia s obeťami má prebiehať v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku. Pri takejto komunikácii sa zohľadnia osobné vlastnosti obete vrátane akéhokoľvek zdravotného postihnutia, ktoré môže ovplyvniť jej spôsobilosť rozumieť alebo byť pochopená. Obete majú právo na to, aby ich pri prvom kontakte s príslušným orgánom sprevádzala osoba, ktorú si vyberú.

ČLÁNOK 4 – PRÁVO NA POSKYTNUTIE INFORMÁCIÍ OD PRVÉHO KONTAKTU S PRÍSLUŠNÝM ORGÁNOM

Členské štáty zaistia, aby sa obetiam od prvého kontaktu s príslušným orgánom bez zbytočného odkladu poskytli nasledujúce informácie: druh podpory, ktorá sa im môže poskytnúť a kto im ju môže poskytnúť; postupy týkajúce sa podania trestného oznámenia a ich úloha v súvislosti s týmito postupmi; ako a za akých podmienok môžu získať ochranu vrátane ochranných opatrení; ako a za akých podmienok môžu získať prístup k právnemu poradenstvu, právnej pomoci a akémukoľvek inému druhu poradenstva; ako a za akých podmienok môžu získať náhradu škody; ako a za akých podmienok majú nárok na tlmočenie a preklad; ak majú pobyt v inom členskom štáte ako štáte, v ktorom bol spáchaný trestný čin, všetky osobitné opatrenia, postupy alebo dojednania, ktoré sú k dispozícii na ochranu ich záujmov v danom členskom štáte; kontaktné údaje na komunikáciu v súvislosti s ich prípadom; dostupné služby restoratívnej spravodlivosti; ako a za akých podmienok sa im môžu uhradiť výdavky, ktoré im vznikli v dôsledku ich účasti na trestnom konaní.

ČLÁNOK 5 – PRÁVA OBETÍ PRI PODÁVANÍ OZNÁMENÍ

Členské štáty zaistia, aby obete, ktoré chcú podať trestné oznámenie a ktoré nerozumejú jazyku príslušného orgánu alebo ním nehovoria, mohli podať oznámenie v jazyku, ktorému rozumejú, alebo tak, že dostanú potrebnú jazykovú pomoc.

ČLÁNOK 6 – PRÁVO NA INFORMÁCIE O SVOJOM PRÍPADE

Členské štáty zaistia, aby obete boli bez zbytočného odkladu poučené o svojom práve získať nasledujúce informácie o trestnom konaní začatom v dôsledku oznámenia trestného činu spáchaného voči obeti: akékoľvek rozhodnutie prerušiť alebo zastaviť vyšetrovanie alebo nestíhať páchateľa; miesto a čas súdneho pojednávania a povaha obvinení voči páchateľovi; akýkoľvek konečný rozsudok v súdnom konaní; informácie, ktoré obeti umožnia zistiť stav trestného konania, okrem výnimočných prípadov, keď by mohol byť ohrozený riadny priebeh veci takýmto oznámením; odôvodnenia takéhoto rozhodnutia; upovedomenie bez zbytočného odkladu v prípade, že osoba, ktorá bola vzatá do väzby, stíhaná alebo odsúdená za trestné činy súvisiace s obeťami, je prepustená alebo ušla z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody

ČLÁNOK 7 – PRÁVO NA TLMOČENIE A PREKLAD

Členské štáty zaistia, aby sa obetiam, ktoré nerozumejú jazyku trestného konania alebo ním nehovoria, na ich žiadosť poskytlo bezplatné tlmočenie, a to aspoň počas všetkých výsluchov obete v trestnom konaní vedenom vyšetrovacími alebo justičnými orgánmi, a bezplatný preklad informácií zásadných na účely uplatnenia ich práv v trestnom konaní v súlade s postavením obetí. Obete môžu proti rozhodnutiu neposkytnúť tlmočenie alebo preklad podať opravný prostriedok.

ČLÁNOK 8 – Právo na prístup k službám na podporu obetí

Členské štáty zaistia, aby obete mali v súlade so svojimi potrebami bezplatný prístup k dôverným službám na podporu obetí konajúcim v záujme obetí, a to pred trestným konaním, počas neho a primeraný čas po ňom.  Členské štáty uľahčia príslušnému orgánu, ktorý prijal trestné oznámenie, a ostatným príslušným organizáciám sprostredkovanie služieb na podporu obetí. Členské štáty prijmú opatrenia na to, aby sa popri všeobecných službách na podporu obetí alebo ako ich neoddeliteľná súčasť zriadili bezplatné a dôverné služby špecializovanej podpory alebo sa organizáciám na podporu obetí umožnilo obrátiť sa na špecializované organizácie, ktoré takúto špecializovanú podporu poskytujú. Členské štáty zaistia, aby prístup k službám na podporu obetí nebol závislý od toho, že obeť formálne podá príslušnému orgánu trestné oznámenie.

ĆLÁNOK 9 – PODPORA, KTORÚ POSKYTUJÚ SLUŽBY NA PODPORU OBETÍ

Služby na podporu obetí poskytujú aspoň: informácie, poradenstvo a podporu v súvislosti s právami obete; informácie o priamom sprostredkovaniu príslušných existujúcich špecializovaných služieb podpory; emocionálnu a prípadnú psychologickú podporu; poradenstvo týkajúce sa finančných a praktických záležitostí vzniknutých v dôsledku trestného činu; poradenstvo týkajúce sa rizika a predchádzania sekundárnej a opakovanej viktimizácii, zastrašovaniu a pomste.

Služby špecializovanej podpory pripravujú a poskytujú: prístrešie alebo akékoľvek iné prechodné ubytovanie obetiam; cielenú a integrovanú podporu obetiam s osobitnými potrebami.

ČLÁNOK 10 – PRÁVO BYŤ VYPOČUTÝ

Členské štáty zaistia možnosť vypočutia obetí počas trestného konania a umožnia obeti predložiť dôkazy. V prípade vypočúvania detskej obete sa náležite zohľadní vek a vyspelosť dieťaťa.

Článok 12 – Právo na záruky v súvislosti so službami restoratívnej spravodlivosti

Členské štáty prijmú opatrenia na ochranu obete pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a pomstou, ktoré sa uplatňujú pri poskytovaní ktorýchkoľvek služieb restoratívnej spravodlivosti. Členské štáty uľahčia postúpenie vecí, ak je to vhodné, službám restoratívnej spravodlivosti.

Článok 17 – Práva obete s pobytom v inom členskom štáte

Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mohli prijať príslušné opatrenia na minimalizáciu ťažkostí, ktorým obeť čelí, keď má pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom bol trestný čin spáchaný, najmä pokiaľ ide o organizáciu konania. Na tento účel majú orgány členského štátu, v ktorom bol trestný čin spáchaný, možnosť najmä:

a) vypočuť obeť ihneď po podaní trestného oznámenia príslušnému orgánu;

b) využiť na účely výsluchu obete, ktorá má pobyt v cudzine, videokonferenčné a telekonferenčné zariadenie.

Členské štáty zabezpečia, aby obete trestných činov spáchaných v členských štátoch, v ktorých nemajú pobyt, mohli podať trestné oznámenie príslušným orgánom v členskom štáte pobytu, ak tak nemôžu urobiť v členskom štáte, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo ak si to v prípade obzvlášť závažného trestného činu podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu neželajú urobiť.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán, na ktorom obeť podá trestné oznámenie, ho bezodkladne postúpil príslušnému orgánu členského štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný, ak nedošlo k uplatneniu právomoci začatia konania členským štátom, v ktorom sa trestné oznámenie podalo.

Článok 18 Právo na ochranu

Členské štáty zabezpečia, aby boli dostupné opatrenia na ochranu obetí a ich rodinných príslušníkov pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a pomstou vrátane ochrany pred rizikom emocionálnej alebo psychickej ujmy spôsobenej obetiam a na ochranu ich dôstojnosti počas výsluchu a svedeckej výpovede.

Článok 19 – Právo na zamedzenie kontaktu medzi obeťou a páchateľom

Členské štáty vytvoria potrebné podmienky, aby sa zamedzilo kontaktu medzi obeťou a v prípade potreby jej rodinnými príslušníkmi a páchateľom v priestoroch, v ktorých prebieha trestné konanie, pokiaľ sa takýto kontakt nevyžaduje na účely trestného konania. Členské štáty zabezpečia, aby nové budovy súdov mali osobitné čakárne pre obete.

Článok 20 – Právo obetí na ochranu počas vyšetrovania trestného činu

Členské štáty zabezpečia, aby počas vyšetrovania: sa výsluch obetí uskutočnil bez zbytočného odkladu; bol počet výsluchov obetí čo najmenší a aby sa uskutočňovali iba vtedy, ak je to nevyhnutné na účely vyšetrovania; obete mohol sprevádzať ich právny zástupca a osoba, ktorú si vyberú; lekárske vyšetrenie bolo minimálne a aby sa uskutočňovalo iba vtedy, ak je to nevyhnutné na účely trestného konania.

Článok 21 – Právo na ochranu súkromia

Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány mohli počas trestného konania prijať vhodné opatrenia na ochranu súkromia. Členské štáty ďalej zaistia, aby príslušné orgány mohli prijať všetky zákonné opatrenia, aby zabránili verejnému šíreniu akýchkoľvek informácií, ktoré by mohli viesť k identifikácii detskej obete. Členské štáty nabádajú médiá, aby prijali samoregulačné opatrenia.

Článok 22 – Individuálne posúdenie obetí s cieľom identifikovať osobitnú potrebu ochrany

Členské štáty zaistia, aby sa v prípade obetí vykonalo včasné a individuálne posúdenie tak, aby sa identifikovali osobitné potreby ochrany vzhľadom na to, že sú zvlášť zraniteľné voči sekundárnej a opakovanej viktimizácii, zastrašovaniu a pomste.

Článok 23 – Právo obetí s osobitnou potrebou ochrany počas trestného konania

Členské štáty zaistia, aby sa na obete s osobitnou potrebou ochrany, na ktoré sa vzťahujú osobitné opatrenia identifikované v rámci individuálneho posúdenia, mohli vzťahovať nasledujúce opatrenia: a) výsluch obete sa uskutoční v priestoroch určených alebo prispôsobených na tento účel; b) výsluch obete vedú odborníci, ktorí sú na tento účel vyškolení, alebo sa uskutoční s ich účasťou; c) všetky výsluchy obete vedú tie isté osoby; d) všetky výsluchy obetí sexuálneho násilia, rodovo motivovaného násilia alebo násilia páchaného blízkou osobou, vedie osoba rovnakého pohlavia ako obeť, ak si to obeť želá. Obete s osobitnou potrebou ochrany majú k dispozícii tieto opatrenia: a) opatrenia na zamedzenie vizuálnemu kontaktu medzi obeťami a páchateľmi; b) opatrenia na výsluch obete v súdnej sieni bez toho, aby bola osobne prítomná; c) opatrenia na zamedzenie zbytočnému kladeniu otázok týkajúcich sa súkromného života obete, ktoré nesúvisia s trestným činom; d) opatrenia, ktoré umožnia, aby súdne pojednávanie bolo neverejné.

Článok 24 – Právo detských obetí na ochranu počas trestného konania

Ak je obeťou dieťa, členské štáty zaistia: a) aby sa počas vyšetrovania trestného činu mohli zhotoviť zvukovo-obrazové záznamy všetkých výsluchov detskej obete; b) aby príslušné orgány v rámci vyšetrovania trestného činu a v konaní v súlade s postavením obetí v príslušnom systéme trestného súdnictva vymenovali osobitného zástupcu pre detské obete, ak podľa vnútroštátneho práva nesmú nositelia rodičovských práv a povinností zastupovať detskú obeť z dôvodu konfliktu záujmov medzi nimi a detskou obeťou alebo ak je detská obeť bez sprievodu, alebo je oddelená od rodiny; c) v prípade, že má detská obeť právo na právneho zástupcu, má dieťa právo na právne poradenstvo a zastúpenie vo svojom mene v konaní, v ktorom existuje alebo by mohol vzniknúť konflikt záujmov medzi detskou obeťou a nositeľmi rodičovských práv a povinností.

Článok 25 – Odborná príprava odborníkov z praxe

Členské štáty zaistia, aby úradníci, ktorí pravdepodobne prídu do kontaktu s obeťami (ako napríklad príslušníci polície, sudcovia, súdni zamestnanci, právny zástupcovia, pracovníci služieb na podporu obetí) absolvovali odbornú prípravu s cieľom zvýšiť ich vedomosť o potrebách obetí a umožniť im zaobchádzať s obeťami nestranne, s rešpektom a profesionálne.

ARTICLE 26 – spolupráca a koodrinácia služieb

Členské štáty prijímajú vhodné opatrenia na uľahčenie vzájomnej spolupráce s cieľom zlepšiť prístup obetí k ich právam. Takáto spolupráca by sa mala zamerať aspoň na výmenu najlepších postupov; konzultáciu v individuálnych prípadoch a pomoc európskym sieťam činným v oblastiach, ktoré sú priamo relevantné pre práva obetí. Členské štáty by taktiež mali zvýšiť povedomie o právach ustanovených v tejto smernici, prostredníctvom informačných a osvetových kampaní, ako aj a výskumných a vzdelávacích programov.